Ochota dať sa zaočkovať proti koronavírusu výrazne narástla

Zatiaľ čo v decembri by sa dalo zaočkovať iba 22,3 % respondentov, na prelome januára a februára už 39,8 %. Respondenti, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 s ťažkým priebehom alebo majú takéto osoby v blízkosti sa častejšie chcú dať zaočkovať. Tieto závery prináša kontinuálny prieskum „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý iniciuje SAV, MNFORCE a Seesame.

Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci minulého roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a na prelome januára a februára 2021.

Siedma vlna výskumu „Ako a máte, Slovensko?“ prebehla v období 28.1. až 2.2.2021. V tomto období skončila prvá vlna celoplošného testovania a začínala druhá vlna, ktorá sa realizovala v polovici najviac zasiahnutých regiónov Slovenska.

Ochota dať sa zaočkovať výrazne narástla

Z prieskumu vyplýva, že počet respondentov ochotných dať sa zaočkovať narastá. Na otázku „Dnes sú dostupné vakcíny na nový koronavírus schválené Európskou úniou, plánujete sa dať zaočkovať?“ odpovedalo kladne až 39,8 % respondentov, čo je oproti decembru nárast o viac ako 17 percentuálnych bodov. Približne štvrtina respondentov (25,7 %) odpovedala neviem a viac ako tretina (33,5 %) sa nechce dať zaočkovať.

Kto by sa dal zaočkovať?

Ochota dať sa zaočkovať dlhodobo súvisí s pocitom ohrozenia epidémiou koronavírusu. Respondenti, ktorí sa cítia byť ohrození by sa dali zaočkovať častejšie. Ochotu dať sa zaočkovať prejavujú tiež dlhodobo viac muži ako ženy. Výrazne ochotnejší dať sa zaočkovať sú respondenti z Bratislavského kraja (54,8 %) a Bratislavy (58 %). S narastajúcim vzdelaním rastie ochota dať sa zaočkovať, zaočkovať by sa dalo až 55% vysokoškolsky vzdelaných, ale iba 32,7% bez maturity a 41,8% s maturitou.

Naďalej platí, že politické preferencie respondentov výrazne súvisia s ochotou dať sa zaočkovať. Respondenti, ktorí by sa volieb nezúčastnili, sú menej ochotní dať sa zaočkovať (iba 31,1 % z nevoličov sa chce zaočkovať). Respondenti, ktorí by volili vládne strany sú výrazne ochotnejší dať sa zaočkovať (najviac sa chcú dať očkovať voliči strany OĽANO – 70,4 %) ako voliči opozičných strán, ktorí výrazne očkovanie odmietajú (najviac voliči strany Kotlebovci ĽSNS, z ktorých by sa chcelo zaočkovať iba 8,2 %).

Zaočkovať by sa dalo až 72,2 % respondentov, ktorí sú veľmi spokojní s tým, ako súčasná slovenská vláda zvláda epidémiu. Z veľmi nespokojných by sa dalo zaočkovať iba 21,4%. Ochota dať sa zaočkovať výrazne súvisí s inštitucionálnou dôverou vo vládu, zdravotníctvo, slovenskú vedu či prezidentku. Ľudia, ktorí týmto inštitúciám dôverujú viac sú ochotnejší dať sa zaočkovať.

Zaujímavým zistením je i skutočnosť, že respondenti, ktorí sami prekonali ochorenie COVID-19 s ťažkým priebehom (horší ako chrípka, prípadne i hospitalizácia), alebo poznajú v svojom okolí osobu, ktorá prekonala ochorenie  COVID-19 s ťažkým priebehom, sa štatisticky významne častejšie chcú dať zaočkovať.

Dôvody prečo sa nedať zaočkovať

V prvých šiestich vlnách výskumu bolo ako najvýznamnejší dôvod, prečo sa nedať zaočkovať, uvádzané presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako koronavírus. No v ostatnom výskume z prelomu januára a februára takéto obavy výrazne poklesli (z decembrových 29,6 % na súčasných 21,8 %). Druhým najčastejším dôvodom je presvedčenie, že vakcína na koronavírus nedokáže pomôcť (21,4 %, čo je oproti decembru veľmi malý nárast).

Použité výskumy sú reprezentatívne pre online populáciu Slovenska.

Dáta zo série výskumov „Ako sa máte, Slovensko?“ budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát (http://sasd.sav.sk)